O únikovej hre
Vetvy stromov pod nohami praskali. Predbiehali sme sa tmavým Zakázaným lesom a každý šelest listov nám zrýchľoval tep. V kostiach sme cítili strach, no odhodlanie bolo silnejšie. Nikto sa nikdy nepustil tak hlboko do lesa a verili sme, že dnes konečne odhalíme tajomstvo, o ktorom sa už roky šepkalo v chodbách Rokfortu.
Po hodinách chôdze sme zastali pred drevenými dverami obrastenými machom a starými koreňmi. Ku nášmu prekvapeniu boli dvere pootvorené. Vymenili sme si pohľady, pevnejšie sme stisli prútiky a pomaly vstúpili dovnútra. A v tej chvíli nám bolo jasné, kde sme – v Aberforthovom tajnom úkryte.
Už ubehli desaťročia od Bitky o Rokfort. Po Albusovej smrti ho naposledy niekto videl miznúť do tmy Zakázaného lesa. Nikdy sa nevrátil. Občas však niekto tvrdil, že na okraji lesa videl postavu starého čarodeja... Aberforth by však musel mať viac ako dvesto rokov.
Hovorilo sa tiež o Elixíre večného života. Že ho možno dokázal namiešať. Alebo že našiel Kameň vzkiesenia, ktorý Harry počas poslednej bitky stratil v lese. Práve to nás hnalo vpred — dnes to zistíme.
Úkryt bol útulný, plný kníh a pergamenov s písomnosťami. Na stole ležal chaos starých poznámok. Priblížili sme sa a začali ich prezerať. Zrazu sa však ozval hlasný tresk. Dvere sa zatvorili a zaskočila západka. Uväznení. Prútiky boli nanič, kúzla sa rozplynuli v prázdnote. Jediná cesta vpred bola nájsť riešenia, rozlúštiť záhady a zistiť, aká je pravda o elixíre večného života.
Recenzie